Kaschauer – víno na počesť mesta Košice
KubBo Select v spolupráci s vinárstvom J&J Ostrožovič z Tokaja Vám prinášajú edíciu vín vyrobených na počesť kráľovského mesta Košice. Názov vína Kaschauer vychádza z historického názvu Košíc “Kaschau” a v našom ponímaní znamená “Košický” alebo jednoducho “Košičan”.
Vino na Pitie aj Milovanie. Vivat Kaschauer.
V edícii vín Kaschauer nájdete:
Kaschauer Furmint (biele suché víno)
Edícia vín na počesť mesta Košíc s názvom Kaschauer, sa rozrastá o víno vyrobené z kráľovskej odrody furmint. Furmint patrí medzi najvýznamnejšie odrody biele hrozna v strednej a východnej Európe. Je základom pre výrobu tokajských výberov, no dnes sa teší obľube aj mimo tejto oblasti. Odborníci ho prirovnávajú svojim charakterom k rizlingom.
/
Na etikete je vyobrazený panovník Belo IV, ktorý je spojený s históriou mesta Košice a najmä regiónu Tokaj. Bol to práve on, ktorý sa v 13 str. zaslúžil o opätovné zaľudnenie tejto oblasti a obnovenie tradície vinohradníctva po ničivých turecko-tatarských vpádoch. V tomto čase sem na jeho pozvanie prichádzajú aj taliansky osadníci, ktorý so sebou prinášajú viaceré odrody viniča a medzi nimi aj odrodu furmint, ktorá patrila medzi obľúbené odrody Belu IV. Vína z tejto oblasti sa v tom čase tešili uznaniu a obľube v celom vtedajšom Uhorsku.
Za dizajnom etikety stojí umelecký pakt Citrón z Košíc. Kaschauer – víno na pitie aj milovanie.
Krst Kaschauer furmintu sa udial 10.6.2018 na podujatí Košice Gurmán Fest. Jeho „krstným otcom“ sa stal ochranca tokajských vinohradov – sokol sťahovavý. Tento dravec dokáže pri strmhlavom lete dosiahnuť rýchlosť až 325km/h, čím svojej koristi nedáva takmer žiadnu šancu. Vinohrad chráni najmä od škorcov, ktorých nevídaný apetít po hrozne je postrachom každého vinára. Krst sa uskutočnil za osobne účasti vinára Jara Ostrožoviča a Martina Jakuba z Kubbo Select.
Kaschauer muškát žlty
Muškát žltý je tradičná tokajská odroda, ktorá je známa svojou podmanivou a bohatou aromatikou.
Tvorkyne etikety z umeleckého paktu „Citrón“ Katarína Rybnická a Anna Martiňuková (aktuálne študujúce na TUKE – Fakulta Umení) boli pri jej tvorbe inšpirované debatou s bratmi Jakubovcami, no aj samotným vínom, ktoré počas realizácie mohli ochutnať. Ich návrh zobrazuje jeden z nepísaných symbolov Košic „pána Vranu“, ktorý stojí uprostred košických ikon (kostol, trh, káva, kniha, víno).
Kaschauer Cabernet Sauvignon Rosé
Cabernet Sauvignon je jednou z najrozšírenejších modrých muštových odrôd viniča na svete a často je označovaný aj ako kráľ modrých muštových odrôd.
Ilustrácia je inšpirovaná príbehom o sv. Alžbete Uhorskej (Durínskej) kedy premenila chlieb na ruže – symbol dobročinnej lásky. Tradičná grafická technika linorytu odkazuje na stredoveké obdobie v ktorom žila. Sv.Alžbeta je patrónkou charity – nech pitie tohto krásneho vína Vás privedie na ušľachtilé myšlienky a dobré skutky!
Kaschauer to je aj názov viničnej trati na Tokaji
V deň jarnej rovnodennosti, ktorý tento rok pripadol na 20.3.2017 sa na Tokaji udiala vzácna udalosť. Menom Kaschauer pokrstili bratia Dávid a Martin Jakubovci z košickej spoločnosti KubBo Select. K tomuto aktu ich prizval samotný vinár Jaroslav Ostrožovič z vinárstva J&J Ostrožovič, ako nadväznosť na veľmi úspešné víno s rovnakým názvom Kaschauer, ktoré prišlo na trh v roku 2016 a zaznamenalo veľký ohlas u milovníkov vína aj odbornej poroty, keď v rámci Košických slávnosti vína získalo najvyššie možné ocenenie „Víno Mesta Košice 2016“. Viničná trať Kaschauer sa krstila novým ročníkom rovnomenného vína, ktoré bolo vyrobené priamo z hrozna z danej trate spadajúcej pod tokajskú obec Malá Tŕňa.
O krste povedali: Martin Jakub: Je veľkou poctou pre nás aj pre všetkých Košičanov, že dnes môžem spolu s bratom pokrstiť túto viničnú trať a tým upevniť vzťah a lokál-patriotizmus medzi Košicami a Tokajom. Krstíme ho víno s rovnomerným menom „Kaschauer“, ktorého názov je odvodený od historického názvu Košíc „Kaschau“ a v našom ponímaní znamená „košický“, alebo jednoducho „Košičan“. Pre mňa „Košičan“ nie je len obyvateľ priamo narodený a celý život žijúci v Košiciach, ale aj človek ktorý Košice miluje, cíti „dzivú“ energiu tohto mesta a rád sa do neho vracia a ešte radšej v ňom žije. Dávid Jakub: Budem veľmi rád, keď aj táto udalosť o niečo priblíži ideu Košíc ako vstupnej brány do Tokaja. Vidieť pulzujúci život v zahraničných metropolách spojený s vinou turistikou ako je tomu napríklad v mestách Porto (Portugalsko) a Remeš (Champagne) úzko súvisí s hrdosťou domáceho obyvateľstva na dané oblasti, prečo by tomu tak nemohlo byť aj na Tokaji, ktorý ma svoje jedinečné kvality a krásu. O víne povedal Martin Jakub: Kaschauer víno má priviesť do Košíc späť hrdosť na tokajský región, ktorá sa akoby vytrácala. Kaschauer má byť víno na pitie a milovanie, má prinášať pohodu, zhodu, nové priateľstvá a ĺásky, upevňovať tie staré a prinášať viac času na nich. Víno je ta pravá sociálna sieť, pri ktorej sa tvoria príbehy a vzťahy.
Kaschauer víno Košíc from Miroslav Orban on Vimeo.
KASCHAUER 2015 Etiketu stvárnila umelkyňa Barbora Jakubová – znázornila ne nej významných panovníkov, ktorí sú historicko spätý s mestom Košice. Vznikol za spolupráci bratov Jakubovcov z firmy KubBo Select a známeho vinára z Tokaja pána Jaroslava Ostrožoviča. Víno Kaschauer získalo počas Košických slávností vína 2016 najvyššie ocenenie „Víno Mesta Košice“. Odroda vína je Cabernet Sauvignon, ktorý bol spracovaný do ružovej podoby. Víno je krásne svieže, plné ovocných tónov. Polosladké s nižším obsahom alkoholu. Nech každý hlt tohto krásneho vína je oslavou mesta Košíc a života vôbec. Kaschauer – víno na Pitie aj Milovanie! Fotky z krstu z
TEXT Z KRSTU: Veľavážení mešťania, ctihodné dámy a páni Slyšte! Na známosť sa dáva, že nové víno s názvom Kaschauer uzrelo svetlo sveta aby bolo nápojom slúžiacim na oslavu kráľovského mesta Košice. Tento samotok z darov prírody v sprievode majstra cechu vinárskeho Jaroslava Ostrožoviča nádhernú podobu dostal aby svojím čarom ľud lákal a na krajšie myšlienky privádzal. Kaschauer svoj názov po meste Košice zdelil, aby si jeho bohatú históriu uctil a príbehy slávnych panovníkov s ním spätých pripomenul. Kaschauer – Víno na počesť mesta, ktoré vždy dôležitou súčasťou Európy a sveta samotného bolo, mesta, ktoré v srdciach ľudí hrdosť vzbudzuje a krásny život v sebe ponúka. Pri zrode vína stáli bratia Jakubovci, ktorým v žilách Košická krv prúdi, a ktorú si radi dobrým vínom premiešavaju. Nech je toto víno oslavou kráľovského mesta Košice a života samotného. Vino na Pitie aj Milovanie. Vivat Kaschauer. O panovníkoch z etikety:
Ľudovít I Veľký z Anjou (1326-1382, od 1342 uhorským kráľom) V roku 1346 Košice od Kráľa Ľudovíta Veľkého získavajú právo stíhať zlodejov a vrahov v Abovskej stolici v spolupráci so stoličnou vrchnosťou. Za vlády Ľudovíta I. Košice boli zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a získali slobody ako Budín i právo skladu a trhu. Erb mesta Košice pochádza z roku 1369. Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe, a teda na svete vôbec
Žigmund Luxemburský (1368-1437, od roku 1397 sa stal uhorským kráľom) – počas jeho panovania sa prebiehala v Košiciach veľká rekonštrukcia mesta (po veľkom požiari v roku 1380), súčasne prebiehala dostavba mestských hradieb. Jeho matke Alžbete Pomoranskej (manželka Karola IV) bola pripisovaná neuveriteľná sila, vraj dokázala zlámať podkovu holými rukami. Samotného Žigmunda prezývali „ryšavá líška“ – bol ryšavý a veľmi prefíkaný. Traduje sa o ňom, že rád hodoval rôznym nerestiam, stále bol videný v spoločnosti mladých dám a slečien. Bol zapojený do vojen proti Turkom, kde bojoval spolu s grófom Vladom Draculom. Žigmundov životný štýl sa riadil heslom jeho dvorného lekára „Jediný vhodný nápoj je víno, jediný vhodný pokrm mäso a jedinou ozajstnou radosťou žena.“ Dožil sa na tu dobu krásneho veku – 69 rokov. Je známy, že sa stále počas života topil v dlhoch a často si požičiaval od bohatých Košíc. Žigmund bol zakladateľom barchetárskej industrie (tkanivo).
Matej Korvín (1443-1490, od roku 1458 Uhorský kráľ) dal mestu Košice privilégium, podľa ktorého môže raziť mince po vzore Budína, platné v celom Uhorsku. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Príčinou smrti bola mozgová porážka, keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy.
Vladislav II. Jagelovský (1456-1516, od roku 1490 uhorský kráľ ) Za vlády Vladislava II. sa obnovila ťažba striebra v kutnohorských baniach. V rokoch 1490 – 1492 musel Vladislav bojovať s Jánom Albrechtom, ktorý koncom roka 1490 obsadil východné Slovensko. Rok 1498 je zaujímavý dekrétom Vladislava II., ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Košice boli jedným z nich). V roku 1494 – Snem umožnil mestu Košice rozšíriť právo skladu aj na obchod s vínom. V roku 1502 Kráľ Vladislav II. Jagelovský mení podobu erbu mesta Košice na súčasné stvárnenie.
Gabriel Betlen (1580-1629) – bol sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského povstania v Kráľovskom Uhorsku na území dnešného Slovenska. Otváral bane, zakladal priemysel a znárodnil veľa zložiek sedmohradského zahraničného obchodu. Kým bol cisár Ferdinand II. zamestnaný roku 1618 českým protihabsburským povstaním, sa podarilo Betlenovi postaviť 18 tisícové vojsko, s ktorým v auguste 1619 vtrhol do Kráľovského Uhorska a v septembri obsadil Košice. Tu ho podporili oddiely sympatizujúcej šľachty, vyhlásili ho za „správcu“ Kráľovského Uhorska a ochrancu protestantov. Zakrátko dobyl celé Slovensko. V roku 1626 sa v Levočskom dome v Košiciach za účasti stoviek hostí slávila najväčšia svadba v Košiciach. Gabriel Betlen si bral za manželku švagrinú švédskeho kráľa Katarínu Brandenburskú. Na túto svadbu poslali svojich delegátov takmer všetci európski panovníci.
František II. Rákoci (1676-1735) bol sedmohradský veľmuž a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711. V lete 1704 Rákoci získal pod svoju kontrolu celé Horné Uhorsko. 21. októbra v tom istom roku sa Košice dobrovoľne vzdali kuruckému generálovi Šimonovi Forgáčovi. Povstanie sa rozšírilo i do Sedmohradska, kde Rákociho vyhlásili za ich knieža. V roku 1705 bol snemom v Sečanoch vyhlásený za vodcu konfederácie uhorských stavov. Po prehranej bitke pri Trenčíne musel odísť do exilu. Zomrel na brehu Marmarského mora. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli Košice, nechala uhorská vláda previezť jeho telesné pozostatky v roku 1906 práve sem. Uložené sú v Dóme sv. Alžbety. V roku 2006 bola pred replikou jeho exilového tureckého domu vztýčená socha.